Ráno je všetko nové. Byt, veci, aj ľudia, ktorí sa uprostred nich prebúdzajú a nepresvedčivo pohybujú, váhavo preberajú k prvému rozhovoru nad šálkou. Ak v takých chvíľach zasvieti slnko, vtedy sa zdá byť jasné, že nový deň je vlastne príležitosťou začať od začiatku, umytý a čistý.
Ráno je všetko možné. Denné svetlo nás spolu s predmetmi robí jasnými, preniká dovnútra miestností, zachádza do škár, pod postele. Rozdiely, ktoré sa za súmraku stali neurčitými, sú opäť zreteľné. Ráno sa svet zdá byť najzrozumiteľnejší, najjasnejší, aký len môže byť. Priestor sa pred nami veľkoryso otvára, je hrejivý a svetlý. Myseľ nie je poznačená nedôverou. Otvorenosť ju neľaká. Deň, ktorý nemal meno ani číslo, sa stáva pondelkom alebo štvrtkom, získava miesto v dlhom slede dní, týždňov, mesiacov a rokov a aj ten, kto ešte pred chvíľou nechápal ani len to, kde je a ako sa volá, si je odrazu istý, že vie, čo treba spraviť, kam má ísť.