Osamelý človek je bezdôvodný. Nik mu nevolá, lebo pre to nie je žiaden dôvod, nik ho nehľadá, lebo nič z toho, čo reprezentuje osamelý človek, nik iný nepotrebuje. Nekonečný sled príčin a následkov, rozmanitých sociálnych rolí akoby sa ho už netýkal, život, ako ho on žije, nemá ľahko zrozumiteľné vysvetlenie.
Najprv zostáva stáť a po čase sa už takmer nehýbe. Odnikiaľ neprichádza, k nikomu sa nevracia, nemá, kam by chodil. Nič z toho, čo sa vôkol neho odohráva, k nemu nesmeruje. Písmená, dopravné značky, obrazovky nič dôležité neukazujú. Aj hodiny vôkol neho začínajú tikať bezdôvodne. Akoby sa ocitol sám uprostred širokej rieky.
Osamelý človek je tu pre osamelých ľudí. Potrebujú sa ako jeden kameň potrebuje druhý.